
Nebaví vás škola? Ubíja vás práca? Nemôžete sa dočkať maturity či promócií, alebo už len s nostalgiou spomínate na staré dobré časy v lavici? Neprepadajte jesennej depresii!
Nech už ste na tom akokoľvek, máte 10 dôvodov, prečo byť spokojný s tým, čo máte. pokračovanie článku

V škôlke sa vždy po obede išlo spať. Hoci sa nám nechcelo a radšej by sme sa hrali, museli sme sa povinne prezliecť zo škôlkarských úborov do pyžama a zaľahnúť. Málokomu sa chcelo takto na povel zaspať a tak sme sa väčšinou rozprávali, ale iba šeptom, aby nás sestričky nehrešili.
Mamina sa ma doma často pýtala: „Veronika, spinkala si v škôlke?“ A ja som jej vždy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia odpovedala: „Nie, len som tíško ležkala.“ Po pár rozhovoroch so sestričkami mamina pochopila, že v škôlke každý deň spím ako dudok, len si to potom nepamätám.
Celé tri roky som sa tešila, kedy pôjdem konečne do školy, pretože tam sa po obede spávať nemusí. pokračovanie článku

Sedíme na lavičke, lížeme zmrzlinu, vychutnávame si, ako sa nám 24 korún za tri kopčeky rozpúšťa na jazyku a pozorujeme ľudí okolo.
Po námestí sa prechádzajú páriky (väčšinu z nich by ešte ani do kina na film s označením „MP 15“ nepustili), mladé rodinky s kočiarikmi a kruhmi pod očami, ľudia venčiaci svojich psov (prečo vyzerá 150-centimentrové žieňa s bernardínom prirodzenejšie ako dvojmetrový chlap s pinčom?), starší manželia (musia to byť manželia – nedržia sa za ruky), občas okolo prebehne „manažér od pohľadu“ (s mobilom pri uchu, v dobrom obleku, ale s rednúcimi vlasmi a rastúcim pupkom – daň zo stresu) alebo pipka na opätkoch, ktoré ašpirujú na výškový rekord (a mne vždy príde zábavné pozerať sa, ako bojuje na mačacích hlavách s gravitáciou). pokračovanie článku

- "Musíme otočiť čln!" - kričí zadák, no nejde nám to. Voda je príliš hlboká a sami ledva odolávame silnému prúdu. Pripadá mi to také absurdné, až sa mi chce smiať. pokračovanie článku

Písomné maturity sprevádzajú rok čo rok dve veci: spotené dlane a otázka Načo je to dobré? pokračovanie článku

Športovo-relaxačné centrum Pohoda v Trnave. Mamina tam chodí cvičiť už niekoľko mesiacov a včera vytiahla aj mňa a moje pneumatiky. Trikrát sa mi teda nechcelo, ale keby som bola vedela, že ideme iba na otočku a o 20 minút sme doma aj s nezabudnuteľným zážitkom, určite by som si tie tepláky a tenisky bola balila s väčším nadšením. pokračovanie článku

Dúfala som, že sa tomu vyhnem, ale čo už, keď už.
Prosím, neotvárajte tento článok, pokiaľ nemáte osobný záujem o nepodstatné informácie z môjho života. Ušetríte sa sklamania z nudného článku a mňa zničujúceho pohľadu na rastúce číslo návštevnosti, no životodarnú karmu ostávajúcu na nule.
Ďakujem Zuzke. ;) pokračovanie článku

Dnes je to presne šesť mesiacov, odkedy sme s Petrom spolu.
Inšpirujúc sa celkom vtipným návodom, ako urobiť ženu šťastnou, som pri príležitosti akéhosi bilancovania zostavila vlastnú bodovaciu tabuľku. Ide predovšetkým o pobavenie, ale.... pokračovanie článku

V predchádzajúcom článku sme si prešli prvé dva typy najhorších predavačiek. Z vašich reakcií vo fóre vidno, že aj vy máte svoje skúsenosti a metódy, ako sa s nimi vyrovnať (napríklad zásada nevkročiť do obchodu, „kde nie je aspoň JEDNA predavačka nad 60 kg“). Ďakujem za všetky príspevky. Dnes sa pozrieme na zvyšné dve kategórie – Neochotnú kravu a Jastraba - a preberieme si možné spôsoby obrany či útoku voči nim. pokračovanie článku

Sú tu pre nás, ale dajú nám najavo, ako ich obťažujeme. Chcú, aby sme u nich nechali peniaze, ale tvária sa, že nie sme hodné nosiť handričky s ich logom. Chcú, aby sme sa k nim vracali, ale svojím prístupom nás od toho odrádzajú. Predavačky v obchodoch s oblečením. pokračovanie článku

Milé ženy! Však je život oveľa krajší, keď sme zamilované? Prináša toľko príjemných vecí, radostí a podnetov, ktoré by sme si predtým vôbec neboli všimli. A keď už je aj s kým podeliť sa o ne, prečo tak nespraviť, nie? NIE! Zadržte. On nemusí vedieť, čo všetko vám práve behá po vašom zatemnenom rozume. pokračovanie článku

Je leto a je strašne horko. Kto môže, uteká k vode a my, Lucia a ja, môžeme tiež – už polroka mám vodičák aj auto. Zatiaľ som síce jazdila iba po meste, ale práve nastal čas vydať sa na dlhšiu cestu. Cestu do Senca sme našli v pohode – hneď za Trnavou sme sa zavesili za Ford so seneckou ŠPZ a dúfali, že dedukcia bola správna. Dostať sa k jazerám bolo už trochu komplikovanejšie, ale aspoň sme spoznali okolie. pokračovanie článku

Možno patríte k tým šťastnejším, ktorým narástli zuby múdrosti a súčasne k tým menej šťastným, ktorí sa ich z rôznych dôvodov musia zbaviť. Ak vás teda čaká zákrok, na ktorý sa, predpokladám, neveľmi tešíte, možno vám pomôžu nasledujúce riadky. pokračovanie článku
23, Trnava
Web: veve.sk
Fotografie: galéria
Fotografie: príloha k bakalárke
253023782
vevett.psg.sk