reklama

Vody po krk alebo Pokus o reportáž zo splavu Vltavy

- "Musíme otočiť čln!" - kričí zadák, no nejde nám to. Voda je príliš hlboká a sami ledva odolávame silnému prúdu. Pripadá mi to také absurdné, až sa mi chce smiať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)



10:00 Lenora, Česká republika
Mali sme vyraziť už o deviatej, no od rána leje a tak sa štart stále odkladá. Táborisko sa zmenilo na ideálne miesto pre zápasy v bahne. Ja zápasím sama so sebou - ísť, či neísť?
Teplomer ukazuje 15 stupňov a podľa Iľkovej predpovede má pršať ešte tri dni.
- "Zajtra už bude pekne," presvedčivo vyhlasuje vedúci výpravy a priväzuje k loďke fľašku domácej - najlepší spôsob, ako sa zahriať.

Postávam v plavkách, šortkách a pršiplášti; sledujem prípravy okolo seba a snažím sa nezavadzať - pred opustením tábora je treba zbaliť stany, vytiahnuť člny z prívesu, rozdeliť si pádla, priviazať sudy s náhradným oblečením a všetkým ďalším, čo má ostať suché, aj keď sa čln prekotí.
-"Budeš robiť háčika," - hovorí mi vedúci výpravy a podáva mi záchrannú vestu. Odpovedám, že dobre a brodím sa cez rozmočenú lúku k svojmu zadákovi . Má niečo vyše päťdesiat a žltý Turan pripravuje celkom obratne; hádam je to skúsený vodák.
Na rieke som nováčik, mám za sebou iba splav Hrona spred dvoch rokov a vtedy bolo tak málo vody, že sme museli vystupovať z člnov a prenášať ich v ruke.

Loďky sú pre dvoch: zadák, ktorým by mal byť človek so skúsenosťami so splavovaním, plní tie dôležitejšie funkcie - ťahá, priťahuje, odťahuje, a hlavne kormidluje. Celé riadenie loďky je v podstate na ňom. Pred ním sedí háčik - jeho hlavnou úlohou je podľa vodákov nosiť zadákovi pivo.

"Tatí, kedy už pôjdeme"? - šuchotá ružový pršiplášť s prilbou. Pod tým je schovaná osemročná Vaneska - vodácke dieťa, ktoré splavovalo skôr, než vedelo hovoriť. Očividne by už chcela vyraziť, no zatiaľ ju baví aj ponárať nohy v sandálkach do hlbokej blatovej kaluže.

Plán znie takto: Máme pred sebou osem dní, z ktorých každý strávime niekoľkohodinovým pádlovaním do ďalšieho tábora, kde prenocujeme, a ráno sa opäť pustíme na vodu. Cieľom je Český Krumlov, vzdialený po rieke asi sto kilometrov od štartu. Na fotografiách vyzerá krásne, vodácke historky z minulých rokov znejú úžasne.


10:30
Konečne vyrážame. V táborisku nechávame Igora, ktorý má podľa vlastných slov dosť rozumu na to, aby to vzdal, kým sa ešte dá.

Turan je vraj " robustné, pohodlné kanoe ", no po prvých metroch zisťujem presný opak. Ak v ňom sedíte ako na stoličke, máte ťažisko príliš vysoko - stačí sa trochu pomrviť a loďka sa začne nebezpečne nakláňať. Ak sa snažíte vyrovnať rovnováhu, hrozí, že stratíte stabilitu úplne a vyklopíte sa. Lepšie je sedieť v ňom s kolenami na dne.

- "Tak ako to ide?" - preplávajú okolo nás iní členovia našej skupiny a chvíľu sa s nimi pretekáme, kto pádluje rýchlejšie.
Inak je prvý úsek Vltavy pokojný. Plavíme sa Národným parkom Šumava; keby nebolo sychravo, okolie by bolo veľmi pekné.
Idyla trvá asi dve minúty. Rieka sa zrazu stáča v ostrej zákrute a silný prúd nás ženie priamo na breh. Darmo veslujeme zo všetkých síl, čln sa už nedá ovládať. Labilný Turan sa prudko kolíše a breh s konármi je čoraz bližšie.
Poznáte taký ten chvíľkový pocit neuveriteľnosti? Nie, ja predsa nemôžem vypadnúť z člna, to je absurd- - -
A sme tam! A nie sme jediní - v tej zákernej zákrute sa prevrátili takmer všetky člny. Počas slnečného dňa by to bolo vítaným osviežením, teraz má však voda 12 stupňov a pád do nej je asi tak príjemný, ako keby vás z teplej postele vyklopili rovno do snehu.
Čln je hore dnom, pádla odplávali, sud nevidno, šiltovku a veci z vreciek už nenájde nikdy nikto. Teraz však nie je čas riešiť to - čln, plný vody, treba obrátiť a nasadnúť doň. Ľahšie sa to povie, ako urobí. Najmä, ak vám hladina siaha po ramená. Šťastlivci, ktorí tento úsek prežili v suchu, pomáhajú ostatným.

Naša skupina je početná a niektorí ešte len teraz štartujú. Nie je dobré stratiť sa navzájom z dohľadu, zakotvíme teda kúsok ďalej na zníženom brehu. Malá Vaneska je tu tiež - drkoce zubami, až jej prilba nadskakuje, ale úsmev na tvári ostáva. Asi jej tam primrzol.

Prichádzajú ďalšie a ďalšie člny s premočenými ľuďmi. Ešte stále popŕcha, šanca na uschnutie je nulová. Niektorí otvárajú sudy a prezliekajú sa do suchého, iní sa s fľaškou v ruke ohrievajú zvnútra. Dlhých dvadsaťdva rokov mi trvalo, kým som dokázala naplno oceniť schopnosť alkoholu zahriať.




11:40
Pokračujeme v ceste. Voda je všade. Plavíme sa po nej, po šedo-zelenej brečke, z ktorej vyčnievajú ostré konáre. Prelieva sa nám v člne z jednej strany na druhú a studení na nohách. Pršiplášte nás už dávno nechránia pred dažďom - ľahko sa trhajú a aj tak ich máme mokré aj zvnútra.
Ďalší úsek je pomalý, musíme silno pádlovať. Rieka je úplne rovná, vidíme, že nás čakajú stovky metrov nudného veslovania, ktoré nás už začína unavovať. Paže začínajú bolieť od únavy aj od zimy - na mokré plecia fúka studený vietor.
Pred nami stále ten istý výhľad, to deptajúce vedomie kusiska, ktorý musíme ešte splaviť. A ktovie, čo nás na ňom zas čaká.

Odpoveď na túto otázku dostávame hneď na ďalšej zákrute - cez celú šírku rieky leží spadnutý kmeň stromu. Medzi ním a hladinou je asi 70 centimetrov, do ktorých sa musíme vmestiť. Iná cesta nie je.
Prúd nás nemilosrdne ťahá na kmeň. Nedá sa odhadnúť, či prejdeme. Zohýbam hlavu čo najhlbšie medzi kolená a dúfam, že sa neudriem o strom.
Podarilo sa, prešla som, kmeň mi len jemne šuchol chrbát. Nestihne sa mi však ani uľaviť a loďka sa začne neodvratne nakláňať na stranu - dvojmetrový zadák sa dostatočne nezohol a narazil si hlavu. V momente nás znova obklopuje studené ticho a v ústach cítim bahennú chuť ľadovej Vltavy.
Zadákovi je voda po prsia, mne po krk. Cez tenké podošvy topánok cítim kamene na dne a snažím sa o ne zaprieť, aby ma nestrhol prúd. Okolo pláva náš sud s vecami. Rýchlo lapám po šnúre, ktorá z neho trčí, a dávam si ju do zubov; rukami sa musím držať konárov.
Opäť ten pocit neskutočnosti. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že to, čo sa deje, je len nejaký sen. Ako keby som videla samu seba zhora, ako sa tam zúfalo držím vetvičiek, v zuboch držím 20-kilový sud a nablízku nie je nikto, kto by mi pomohol.
Od chladnej vody mi začínajú tŕpnuť ruky aj nohy, už sa ledva hýbem.
- "Musíme otočiť čln!" - kričí zadák , no nejde nám to. Voda je príliš hlboká a sami ledva odolávame silnému prúdu. Pripadá mi to také absurdné, až sa mi chce smiať.
Chvalabohu, pár minút pred zošalením prichádza záchrana. Pomohli nám obrátiť loďku, priviazať k nej sud a - ani neviem, ako - znova nasadnúť.


14:15
V priebehu nasledujúceho úseku zažívam niečo, čomu sa hovorí "úplná strata pracovnej morálky a motivácie". Vidina nádherného Českého Krumlova ma prestala zaujímať a som rozhodnutá ísť domov hneď, ako to bude možné.
Ani ostatní sa netvária tak nadšene, ako na začiatku. Je zima a ťažko povedať, čo je horšie - mať na sebe mokré šaty alebo iba mokré plavky.
- "Ešteže sme si zobrali dosť opaľovacieho krému..." - prehodí niekto. Nuž, na úpal to dnes určite nebude.
Pádlovanie je už naozaj ubíjajúce.


15:30
Zúfalstvo (minimálne to moje) začína dosahovať maximálne hodnoty. Keď sa dozvedám, že do cieľa sú to ešte asi dve hodiny, mám chuť začať sa protestne topiť a nechať sa dopraviť niekam do tepla záchranárskym vrtuľníkom.
Skôr, než sa odhodlám, však na brehu zazrieme akúsi postavu v pršiplášti, ako na nás máva a čosi kričí.
- "No čo, čo si taký natešený..." - mrmlem si pre seba a ďalej mrzuto pádlujem.
- "To je Igor!" - rozľahne sa po Vltave.
Pamätáte si ešte na toho človeka, ktorý s nami odmietol ísť? To je on! Až teraz som ho spoznala a všimla si prepravky piva za ním. Prišiel nás zachrániť!
Čakal tam na nás a dokonca našiel neďalekú hospodu, kde sa už pripravovali na príchod úbohých premrznutých stvorení.


* * *
Pár odvážlivcov pokračovalo hneď po pive v záverečnej desaťkilometrovej trase, ostatní sa nechali do druhého tábora odviesť mikrobusom, aby sa ráno opäť vydali na vodu. Pre mňa splav Vltavy týmto skončil.
Niekto totiž raz sadne do člna a zamiluje sa do splavovania navždy. Niekomu to stačí dvakrát za život - prvý a posledný.

Veve Janotková

Veve Janotková

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

23, TrnavaWeb: veve.skFotografie: galériaFotografie: príloha k bakalárke Zoznam autorových rubrík:  OsobnéHrach na steneŠirinu - marinuChcem len vaše dobro

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu