Z ľavej strany beží malé dievčatko, asi trojročné. Oblečené je ako z katalógu Móda pre deti Jar/leto 2006 a vyzerá, že o tom vie. Jej mama sa spolu s kamarátkou kochá výkladmi a občas na malú výchovne zakričí nejaké to „počkaj“, „neleť tak“ alebo „neutekaj, lebo zase spadneš a budeš revať“.
Malá si však vychutnáva vietor vo vlasoch, beží ďalej a tak matka naberie plné pľúca vzduchu a skríkne na celú pešiu zónu:
- „Hortenzia, počkaj!“

Nie som si istá, či má tá veta taký účinok aj v písanej forme, ale keď som to počula, neverila som. Harmónia poobedia bola narušená nečakaným vnemom.

OK, nič proti rodičovskej originalite, len mám občas pocit, že už to zachádza príliš ďaleko. Všetci tí Nicolasovia, Janetty, Marianny, Lucasovia...
Nikdy sa mi také mená nepáčili. Ešte tak Sofia (pardon, Sophia) ujde, ale kým bude pre mňa aktuálne riešiť výber mena pre dieťa, bude Sofia tak zdevalvovaná ako dnes Samuel. Zakričte to meno a otočí sa polka pieskoviska (tá druhá polovica sú dievčatá).
Asi sa do mňa obujú všetci majitelia detí exotických mien, ale stojím si za názorom, že mi pripadá divné snažiť sa zvýšiť „prestíž dieťaťa“ tým, že mu v mene zmením staré dobré K na C, zdvojím nejaké písmeno, alebo mu v rodnom liste spácham niečo tak hrozné ako "Hortenzia" (čo je v podstate celkom pekné meno, ale pre babičky, prípadne literárne postavy).

Aby bolo jasné, je mi ukradnuté, ako si kto pomenuje svoje decko, len sa mi zažiadalo pozastaviť sa nad tou módnou vlnou nezvyklých mien.
Aj tak si myslím, že je to ako s oblečením – pred dvomi rokmi by sa žiadna z nás neodvážila vyjsť na ulicu v topánkach s rovnou podrážkou, či nebodaj v elasťákoch pod šatami. A dnes – aké je to len trendy.
O pár rokov bude možno taký obyčajný Martin alebo Janko príjemným osviežením v záplave Markov, Thomasov a Stephanov. A najviac budú letieť mená ako Vincko, Lojzko, Cecilka a Agneška. Už sa teším. :)