reklama

Kocúrkovo alebo Ako sa robí veda z maturít

Písomné maturity sprevádzajú rok čo rok dve veci: spotené dlane a otázka Načo je to dobré?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)
1. hárok spredu, hore vpravo miesto na meno 2. hárok po zalepení rohu s menom
1. hárok spredu, hore vpravo miesto na meno 2. hárok po zalepení rohu s menom 


Maturitné slohy už máte možno za sebou, takže kľudne môžete túto tému nechať plynúť pomimo vás. Ak ste však milovníci absurdného humoru, určite vás nový systém písomných maturít zaujme.
Heslo znie: objektivita a poriadok!


Zabudnite na obyčajné linajkové dvojhárky, na ktoré ste svojho času bohapusto napísali svoje mená. Dnes je to už proti predpisu. Učiteľ opravujúci maturitné slohy nesmie vedieť, koho prácu číta. Pamätajte si: objektivita a poriadok!
Za týmto účelom boli zostavené špeciálne hárky so začierneným rohom (pre lepšiu predstavu: na Obr. 1 „presvitá“ zadná strana – tmavý štvorec, z ktorého po založení a zalepení vznikne trojuholník – Obr. 2 ).
Do pravého horného rohu teda napíše žiak svoje meno, roh zahne, prelepí a píše sloh. Odovzdá ho profesorovi v triede, ten ho presunie na kolegu, ktorý danú triedu neučí (aby nespoznal rukopis, pes jeden neobjektívny).
Kolega, natešený, že má čo robiť po večeroch, slohy prečíta, ohodnotí a dá riaditeľovi, ktorý je oprávnený rohy odlepiť.

Pekný nápad s tým lepiacim rohom, však? Akurát, že má malú chybičku – od jednej maturantky som sa dnes dozvedela, že keď v triede napísali svoje mená na určené miesto, začiernená časť na druhej strane zafungovala ako kopirák a podpis sa krásne pretlačil na spodný hárok. A je po objektivite.


Ďalšia zaujímavá vec na nových písomných maturitách je, že na to, aby žiak prešiel, potrebuje napísať sloh aspoň na 25%. Do výsledku sa započítavajú body za pravopis, úpravu, štylistiku, naplnenie znakov žánru atď.
Pripadá mi smiešne, že je úplne fuk, či maturitný sloh niekto napíše na 100% alebo 26%. Načo sa snažiť?
Okrem toho, tento údaj bude dotyčnému svietiť iba na vysvedčení a okrem starých mám sa ho naň už NIKTO NIKDY neopýta.
Pre umocnenie dojmu z tejto vety to zopakujem – NIKDY NIKOHO nebude zaujímať, na koľko percent človek napísal svoj maturitný sloh.


Moja mamina (učiteľka slovenčiny) nazvala celé písomné maturity „činnosť pre činnosť“. Zdá sa mi to dosť výstižné. Maturitné slohy totiž nemajú absolútne žiadne využitie. Napíšu sa, ohodnotia a odložia do trezoru.
Jediným čitateľom je učiteľ, aj to chudák nevie, ktože je ten anonymný literárny génius, ktorého prácu práve číta. Nehovoriac o tom, že zatiaľ, čo si iní vychutnávajú príchod jarných dní, slovenčinári a jazykári prežívajú svoje najneobľúbenejšie obdobie v roku – musia prečítať a ohodnotiť desiatky rukopisov a za túto prácu navyše im nikto ani rukou nepotrasie. Ale to už je trochu iná téma.


Zmyslom maturitného slohu by zrejme malo byť, aby maturant preukázal mieru svojich literárnych schopností. Ale za štyri hodiny? Resp. dve-tri, pretože text musí ešte stihnúť prepísať na čistopis.
Aké hodnotné dielo môže vzísť od vystresovaného 18-ročného človeka za tak krátky čas? Najmä, ak nemá k dispozícii žiadne podklady, žiadnu literatúru, o ktorú by sa mohol oprieť, čo je absurdné predovšetkým v prípade, že ide písať výklad.
Výklad je totiž žáner odborného štýlu, pri ktorom treba mať isté teoretické poznatky. Jednoducho, vyžaduje si dôslednú prípravu a zber materiálu. Keďže však študent nevie, na akú tému bude prácu písať, pripraviť sa môže len ťažko.


Týmto som sa dostala k mojej srdcovke v tejto záležitosti: k centrálnemu stanovovaniu tém maturitných slohov.
O jednotlivých témach dnes už nerozhodujú slovenčinári danej školy, ale Štátny pedagogický ústav v Bratislave (ŠPÚ), ktorý ich tají do poslednej chvíle. V pondelok ráno rozpošle do škôl kuriérov s tým veľkým zapečateným tajomstvom. Len dúfam, že ľudí, ktorí témy vymysleli, následne nezastrelia, aby ich nikomu nemohli vyzradiť pred termínom.
Márne v tom cirkuse hľadám zmysel a napadá mi, že keď robí štát také haló s nejakými slohmi, tak potom predmetmi štátneho tajomstva musia byť fakt veľké veci. ;)
Vidím v tom akurát dve výhody – učitelia nemusia témy vymýšľať sami a žiaci z rôznych škôl si nemusia navzájom závidieť témy.


Keby záležalo na mne, celé písomné maturity zruším. Ušetrili by sa nervy žiakov aj učiteľov, tony papiera, peniaze a hlavne čas.
Jediným negatívom by bolo, že kopec ľudí v ŠPÚ, na Ministerstve školstva, v rôznych iných úradoch a zašivárňach by prišlo o svoje miesto.
A tak to tu predsa nechodí. My potrebujeme úrady, ustanovizne, ústavy a kancelárie na všetky možné prkotiny , len aby si tam mohlo čo najviac kompetentných vykladať nohy na stôl.

Veve Janotková

Veve Janotková

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

23, TrnavaWeb: veve.skFotografie: galériaFotografie: príloha k bakalárke Zoznam autorových rubrík:  OsobnéHrach na steneŠirinu - marinuChcem len vaše dobro

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu